Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu máj, 2021

Zákon prírody:

  Systém- stvoril si vírus, ktorý má zložiť slabších jedincov, za účelom preriedenia ľudstva a privlastniť si už nie len územia, ale aj bytosti (Ľudí). V našich radoch sú však silný jedinci. Nevládnu silou mocností, ako ty ovládaš svoj dav, ale silou duševnou, silnou psychikou a oveľa väčšou inteligenciou. Sme schopní samouzdrovavania a dokážeme si vytvoriť imunitu voči tvojim zákerným hrám. Máme po boku aj vieru, ktorá vyznáva naše všemohúce Ja. Jediné čo nie je možné v ľudských silách zmeniť, je zákon prírody a jej chod. Je však ale zaujímavé, že máme schopnosť zničiť túto krásnu zem. Mocní si myslia, že sú nezničiteľný, veľkomožne sa rozťahujú, privlastňujú a delia si územia, obchodujú so zdrojmi tejto planéty ako by im patrila. Zabúdajú však na jedno, zákon prírody nie je právny zákon. Majte sa na pozore svetové mocnosti, politické svinstvá, mediálne hyeny, celosvetové korporácie, "alias systém" My o tebe vieme, lebo si všade vôkol nás a taktiež vnímame a cítime tvoje zr

Ticho

Obraz
  Je niečo nad ránom, snažím sa stále zaspať, ale nejde to. Mám pocit, že na mne leží ťarcha celého ľudstva. Mátam rukou vedľa seba, že niekoho spiaceho vedľa mňa v spánku objímem, šepnem Milujem Ťa a s pocitom bezpečia zaspím. Mátam, ale zbytočne, nič len prázdno. A tak siahnem po mobile, že niekomu napíšem Milujem Ťa, s tým, že si to ráno prečíta s úsmevom na tvári, ja s pocitom bezpečia zaspím a po zobudení si prečítam jednoduché, aj ja teba. Listujem zoznamom, ale zbytočne, nemám komu. Nie, nie je to o trápení sa kôli osobe po ktorej v mojom srdci zostala spúšť. Je to o tom, že tieto slová potrebujem niekomu hovoriť. Niekomu, kto by ma chcel takého aký v skutku som. Či už som starší, či už toleroval moje nálady, či už poznal moje rany a vedel ma pochopiť. Lebo aj keď v daný moment ak mu to v spánku šepnem, alebo pošlem sms do spiaceho mobilu, síce nevníma, ale naplní to mňa a tým pádom aj jeho. Jednoduché prepojenie ozajstnej lásky s obyčajným jednoduchým skutkom. Prečo nie je

Maska

Ležiac mlčky hore znak rukou kryjem očný zrak. V druhej ruke niečo syčí pozriem na ňu a vidím, ako sa v nej maska týči. Hladíme si do očí, môj hlas rázne zakričí. Kto si? Ty tvár bez úst a dierami na oči?. Nekrič po mne, udrž kľud, chcem Ti pomoc ponúknuť.  Ja prichádzam vážne v mieri vyplním ti chtìču diery.  Akú pomoc ponúkaš a čo za ňu vyžiadaš?  Ja môžem Ti veľa dať budem tvoju myseľ ovládať. Žiadam za to iba jedno, tvoju tvár, ale neboj len tak striedmo. Nač ti moja myseľ bude? Veď je jasná a vždy v kľude. Naplním ju bohatstvom, krásou a aj mocnosťou. Nebažím ja po honose, vládnuť, kradnúť, nosiť štetky na podnose. Kupovať si kamarátov otáčacìch rúb a líc kabátov. Nechcem kŕmiť ľudí lžou ako parťák debilov. Nemusíš ma stále nosiť môžeš ďalej srdcom kosiť. Srdcom zlákaš hlavou skutok spáchaš. Čo to bude za skutok keď ty tomu dáš pohnútok? Nevieš o čo prichádzaš takto seba okrádaš. Čo si kradnem maska tupà? Jak si špatná tak si hlúpa. Okrádaš sa o pocity, ktoré vládnu v tomto bytí.

Jedna láska

Obraz
Kde bolo tam bolo bola raz jedna láska. Kade tade chodila, šťastie ľuďom vodila. Túlala sa vesmírom z roztiahnutým úsmevom. Jej náruč je obrovská a hodnosť až kráľovská. Ako si tak poletuje planétu zem opatruje. Z vrchu hľadí na dno zeme vidí srdce opustené. Tvár tohoto nositeľa je tak veľmi zarmútená. Telo leží bezvládne lásku smútok zasiahne. Z hlavy tejto bytosti cítiť signál hodnosti. Túži po mne, myseľ vie, láska si tak odpovie. Každá jeho spomienka je základná myšlienka. Privolal ma vierou vo mňa som tak vzácna, ale skromná. Tiež som bola vyslaná z druhej mysle poslaná. Vyslala ma druhá bytosť, ktorá hľadá lásky sýtosť. Ja čas spojiť v jeden cit smútok v šťastie obrátiť. Už len postup vymyslieť, aby spojiť dalo sa im smieť. Zamyslí sa uprene a vysloví zasnene, vidím niečo tajomné. Celá šťastím natešená, zdárne našla to čo chcela. Ďaleko sú od seba a tak stúpa do neba. Svoju veľkosť ukazuje blízke hviezdy oslovuje. A vy hviezdy hviezdičky, vytvorte koč maličký. Musím letieť vesmír

Nositeľ

Obraz
Je večer, polo ležím pod dekou pri otvorenom okne, aby som cítil čerstvosť jesenného vánku a mal pocit chladnej hlavy. Akokoľvek sa snažím odvracať myšlienky smerujúce k tebe tak zlyhám. Chcem to, či nie? Chcem, aby si sa vytratila z mojej hlavy aj keď na ňu moc nedávam? Nie, ozve sa z vnútra, nechceš. Kto si? No ja predsa, tíško šepne srdce. Za prvé to nedokážeš a za druhé nemôžeš. Prečo? Pýta sa hlava( mozog). Nemôžeš preto, lebo nedokážeš prestať milovať a nedokážeš preto, lebo ani nemôžeš prestať milovať, šepne zasa srdce. Náš nositeľ by potom žil bezducho. Ja viem v podstate máš pravdu, ale keď ju nemám pri sebe?? Akože nie veď ju nosíš vo mne.! Nemôžem sa jej dotknúť, pohladiť, pobozkať. Dotkol si sa jej niekedy, pohladil, pobozkal? Hej, kývne hlava. Zatvor oči, počuješ? Nie, je tu ticho! Veď práve, ticho. Teraz zatvor oči, ponor sa hlboko do mňa a čerpaj, ale zapoj aj seba, zapoj spomienky, vidíš tam niečo? Vidím. No tak, ty vidíš a ja cítim, teraz si to vychutnáme. Mala modrú z

Mama:

Obraz
  Tvorím túto báseň v práci za pochodu, keď ty ideš do obchodu. Myslíš na nás čo dnes k jedlu? Asi sviečka, isto s knedľu. Nemyslíš tým na seba, buď kľudná dávam pozor na seba. Moje činy dobra skutku vychádzajú z tvojho smútku. Dávno odišiel ti nahor muž života, tvoja láska k nemu je moja odveta. Veď ty si ma v brušku nosila a poprsím kojila. Kŕmila ma vo dne noc, aby som mal v sebe moc. Ja vyrástol som v muža Ty však navždy budeš moja ruža. Sila tvojej osobnosti poznačuje mojich hostí. Ponúkam im srdce svoje, ale z časti je i tvoje. Viedla si ma životom napriek mojím bojkotom. Čo ty si mi rečila moja myseľ priečila. Bol som rebel od mala napriek tomu lásku znať si mi ďalej dávala. Snažil som sa zaradiť davu ľudí podriadiť. Ale nikdy nebol bych to ja, prosím ver mi, mať moja! Verím, že ma pochopíš, Ja to vidím už ma ani neprosíš . Svet ovládla pýcha, zlosť, preto žiť ako iný kážu je moja minulosť. Nepôjdem ja životom, ako väzeň za plotom. Žiť budem si ako chcem systému sa rehocem. Je
Obraz
  Sudca: Som len človek, robím chyby tak ma za ne na kríž pribi. Ak mám takto za ne pykať kľudne budem na ňom vzdychať. Ale s vierou úprimnosti tìšim bolesť bezchybnosti. Si mi sudcom? akým právom prirovnávaš ma k luhárom?! Prečo mám byť súdený niekým kým som nebol videný? Neprešiel si so mnou cestu ani jedným krokom k miestu. Nevidel si moje oči a tak nevieš, či ich pohľad bočì. Ani hlasom nepoctil som tvoje uši a tak nevieš, akým tempom moje srdce bušì. Nepoznáš ma osobne ani činy súkromné. Takto láska javí sa? Nie, to len pravá tvár spod masky zjaví sa. Keď o sebe pravdu napíšem kožu na trh tak vyšlem. Ty mi za to výsmech venuješ tak mi povedz, kam tým smeruješ? Smiešna ti je moja cesta? Tak poď, pozri na ňu z môjho miesta. Nedám ti však moje boty ty cítil by si tŕňu ostré hroty. Nechcem vodiť trápenie tvojej duši bolestivé mámenie. Ja mám úctu, čož ty nie, vie to tvoje svedomie? To ťa kúše v tvojom Ja? Nevinný sa neboja. Ten kto vinu prehadzuje tak sám seba odsudzuje. Som tvoj odra
Obraz
  Spoločnosť: Povieme hocičo, pekné, zlé, logické, nelogické, uspokojivé, neuspokojivè. Povieme to čo v daný moment chceme povedať, a ako to v tú chvíľu cítime. Naše životy sa prepletajú ako pavučiny krížom krážom. Spoznávame mnoho ľudí a s tým aj mnoho názorov. Vo veľkej miere sa líšia, ale môžu si byť aj podobné. Vždy záleží na každom jedincovi v čo verí a čomu dáva podstatu. Pre väčšinu ľudstva sú to peniaze, bez ktorých bohužiaľ život na tejto skorumpovanej a skrachovalej planéte prežiť asi nejde. Aj keď by sa dalo, ale to by nik nezapadal do akejsi vymyslenej stupidnej spoločnosti. Lebo ak neodvádza obyvateľ dane tak nie je prospešný pre zasranú spoločnosť. Ja v nej v skutku ale nechcem byť, lebo v nej nevidím súdržnosť, pravdu, vieru, budúcnosť a nedáva mi podstatu. Narodil som sa preto, aby som žil, alebo aby som podporoval systém, platil za to, že tu som a vlastne platil za to, že žijem?! Jebe?!!! Systém, jebem ťa!!Radšej budem asociál, lež kŕmiť teba a tvojich poskokov(dav)!!!