Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Jedna láska



Kde bolo tam bolo bola raz jedna láska.
Kade tade chodila, šťastie ľuďom vodila.
Túlala sa vesmírom z roztiahnutým úsmevom.
Jej náruč je obrovská a hodnosť až kráľovská.
Ako si tak poletuje planétu zem opatruje.
Z vrchu hľadí na dno zeme vidí srdce opustené.
Tvár tohoto nositeľa je tak veľmi zarmútená.
Telo leží bezvládne lásku smútok zasiahne.
Z hlavy tejto bytosti cítiť signál hodnosti.
Túži po mne, myseľ vie, láska si tak odpovie.
Každá jeho spomienka je základná myšlienka.
Privolal ma vierou vo mňa som tak vzácna, ale skromná.
Tiež som bola vyslaná z druhej mysle poslaná.
Vyslala ma druhá bytosť, ktorá hľadá lásky sýtosť.
Ja čas spojiť v jeden cit smútok v šťastie obrátiť.
Už len postup vymyslieť, aby spojiť dalo sa im smieť.
Zamyslí sa uprene a vysloví zasnene, vidím niečo tajomné.
Celá šťastím natešená, zdárne našla to čo chcela.
Ďaleko sú od seba a tak stúpa do neba.
Svoju veľkosť ukazuje blízke hviezdy oslovuje.
A vy hviezdy hviezdičky, vytvorte koč maličký.
Musím letieť vesmírom ukázať smer tam tým dvom.
Zapriahnite kozorožca v tento mesiac je náš vodca.
Jeden z tých dvoch na zemi je aj v jeho znamení.
Pod nami sa trošku zmráka tá druhá je z súhviezd raka.
Keby oni tušili, že už dávno cestu k sebe ušili.
Hej, ďaleko sú od seba, ale už hľadeli raz na seba.
Nebola to náhoda, ale mysľou s hviezdami podpísaná dohoda.
Oslovila ona jeho keď mu srdce smútkom bilo.
Bola na tom podobne mali niečo vzájomné.
Prehodili zopár viet ostali im v mysli znieť.
Na koniec sa rozlúčili s pocitom, že pochopili.
Ako tak dni ubiehali s odstupom sa sledovali.
Boli blízko, trošku slepí, nevideli, že sa na nich niečo lepí.
Prešli dlhé mesiace a boli tu Vianoce.
On dokázal odpustiť svoj smútok tak vypustiť.
Urobil tak veľký krok veď sa blížil nový rok.
Ešte pred ním jeden z dní ten Silvester čarovný.
Prišiel moment spontánny čo dal kontakt vzájomný.
Neváhali obaja v tom vstupujem zasa ja.
Padá iba zopár slov z ich príslušných pocitov.
Tieto city sú tak silné, že sú zjavne neomyľné.
Nebránia sa mojej kráse a tak vstùpim do nich zase.
Ako ona tak aj on letia k sebe vesmírom.
A sme zasa na začiatku tejto básne užívam si šťastie krásne.
Verte ľudia čarujem a Vám ľuďom kraľujem.
Kde bolo tam bolo z hviezd sa šťastie sypalo.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rešpekt

Mier

Charakter