Príspevky

Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Vodca

  Covid 19 mal odviesť pozornosť a otestovať správanie ľudí pri ničivej hrozbe. To čo prichádza bude mať drvivý dopad nie len na naše zdravie, ale aj ľudskosť samú. Vaši vodcovia bez charakteru Vás vtiahli do apokalypsy, kde miesto lásky vládne boj a miesto šťastia strach. Všetko je odmena za privlastňovanie si zeme, jej delenie na hranice a súperenie medzi národmi. Toto s ľudskosťou nemá nič spoločné a je jedno, na ktorej strane stojíte. Kto to ešte nepochopil tak ani nevie čo to slovo znamená. Môžete sa búchať do pŕs koľko chcete a nadávať na mňa, že Vám krivdím, ale čas ukáže všetkým cestu pochopenia. Kto ju nenájde tak je sebec. Zmeniť toto všetko má v moci každý jedinec tejto planéty, ale najskôr musí pochopiť Život. Veľa šťastia Vám prajem, nájdete ho ukryté v sebe.

Charakter

  Slová, ktorými dokážeme vyznať lásku nemôžu byť klamné. Idú predsa z nás, z našej mysle, ktorá im dáva textovú podobu. Milujem ťa, dokáže napísať každý, ale či to tak v skutku cíti, je otázne. Láska je pekná aj písaná, ale od skutku má veľmi ďaleko, lebo môže byť aj falošná. Môžeme ju však vyznať zo skutkov, ktoré sme pre milovanú osobu urobili, alebo sme ochotný urobiť. O tej našej osobnej sme však lenivý verejne písať, alebo sa hanbíme za to aká je, aký sme my, čiže nie je dokonalá. Myslím, že to je chyba, lebo práve v nedokonalosti je veľa pekného. Nepatrím k mužom, po ktorých túži veľa žien. Práve naopak, mám veľa chýb, či už vizuálnych tak aj v charakterových a osobných črtoch. Napriek tomu som za svoj život som mal viac vzťahov, ale ani jeden nevzplanul v celoživotný. Z počiatku som na seba nenechal dopustiť a vždy hľadal chybu v partnerkách, aj keď vo vnútri som cítil, že istú ak nie väčšiu vinu na tom mám v podstate Ja. Vždy sme ale vo vzťahu dvaja a ak to neklape tak výčitk

Duch Vianoc

  Je noc a moje branie na spánok akosi zasa neprichádza. Uvedomujem si, že pokiaľ to zasa nedám von tak jediné čo budú moje oči vnímať je drevený strop nad hlavou. Otváram môj zápisník a začínam. Ešte pozriem čo za myšlienky tam mám nahádzane za účelom akejsi spojitosti. Nič čo by nadväzovalo na terajší pochod aj keď sú si dosť podobné. Začínam teda odznova. Je nedeľňajšie doobedie dva dni pred Vianocami. Troška komunikácie s kamarátkou formou správ ,v ktorej spomíname aj ducha Vianoc. Poznanie a vlastne aj prežitok, že sa vytratil a z tohto sviatku sa stal gìč. Či už je to v obchodoch, médiách, alebo v ľudstve samom. Rozhodol som sa, že niekam vyrazím, potúlať sa a urobiť si pohodu. Žiadne obchodné centrum, lebo ich neznášam. S týmto pocitom sa najem, na chvíľku dám relax a potom vyrazím. Relax sa však prehupol do spánku so snom. Moc som ho nevnímal, iba jeho koniec ako ma naháňa dav ľudí, ale nevedel som prečo. V tom sne mi začne zvoniť mobil. V behu ho vytiahnem, ale nestihnem zodvi

Žezlo a jablko

  Degradovali ste slobodu, zneužili pravdu, ponížili lásku, zabili vieru, ukradli šťastie národu slovenskému. Kto Vám dal právo na tieto neľudské činy?! Aké právo Vás chráni pred zodpovednosťou za tieto činy?! Prečo sa pcháte do každej riti, ktorá Vás osloví, aby ste plnili rozkazy mocných hrajúcich sa na vlastníkov planéty Zem?! Rozhodovať za všetok národ bez ohľadu na to, aký má názor?! Hráte sa na rodičov celej republiky?! Máte potrebu nadriadenosti?! Vidím len jeden dôvod, že Vás nikto nikdy nepočúval, lebo ste vo svojom živote neboli schopní vybudovať si rešpekt a tiež rešpektovať názory druhých. Vašu zakomplexovanosť si teraz búrite na nevinných bytostiach. Ste zbabelci, ktorí sa boja postaviť mocným a chrániť svoj národ pred vonkajšími vplyvmi. Prečo nemôžme byť proste iní ako zbytok sveta? Vaša inteligencia sa rovná Vašej odvahe, postaviť sa zoči voči pred národ a odhaliť skutočnú pravdu o vládnucich politických systémoch. Ste špina na zemi, ktorá ju zasvinila tak, že pre ňu ni

Rešpekt

  Som duša v živej bytosti žijúca na tejto planéte, ktorá je poznačená dobou, ale pevne si stojaca za svojimi rozhodnutiami a činmi, ktorým podstatu dáva cit. Je jedno, či som niektoré veci urobil, alebo neurobil správne, vždy boli podané tak ako ich moja hlava spracovala a telo, alebo slová im dali skutočnú podobu. Konám podľa rôznych situácii, ktoré mi prídu do cesty mojim životom. Podľa nich sa aj správam, rozhodujem a milujem. Reakcií na spôsob života, ktorý žijem je veľa, sú kladné a aj záporné čo je normálne, lebo každý vníma život a realitu inak. Osobne mi realita vôbec nevonia z dôvodu, že je plná lží, mamonu, podvodu, vodcovských bossov, ktorý sa hrajú, že im patrí celá zem. Preto prosím všetkých čo sa nestotožňujú s mojimi názormi aspoň o rešpekt, až Vám toto slovo vôbec niečo hovorí. Ale asi by malo, lebo sa s ním rozťahujete na každom kroku, len mi nejde do hlavy prečo si ho majú zaslúžiť iba vaše skutky. Myslíte si, že realita je iba taká ako ju vidíte Vy a vaši kumpáni? I

Duša

  Ako vždy ku koncu dňa zaujmem svoju polohu, vezmem do rúk telefón a nalistujem notes. Otvorím ho a rozhodujem sa, ktoré pochody dostanú možnosť pretvoriť ich do príspevku. Myšlienky sú ako jedno veľké mravenisko, kde ich kráľovnou si Ty. Je ich toľko, že je nemožné ich pospájať, vravím si keď začínam písať. Idem na to osvedčenou metódou, lebo tá ma nikdy nesklame. Vedomie prestáva vnímať okolie, priestor dostáva srdce a začne ich spájať ako vzorec DNA. Spomienka, myšlienka, predstava, ťuk.. Moja duša dostáva voľnosť a vystúpi. Hľadím na muža, ktorý sa sústredene venuje práci na telefóne, som to Ja, vlastne môj nositeľ. Ja letím niekam kde ma čaká opäť moja spriaznenosť, ktorá je tu od veku vekov. Ach, Ja osamelec, zabudol som sa Vám predstaviť, ospravedlňujem sa, ale nemám meno. Viete čo? Hovorte mi DUŠA. Nie, nie som duša osamelá, osamelý je môj nositeľ, ja mám ale spriaznenosť a práve tam mám teraz namierené. Nachádzam sa niekde kde človek nemá možnosť vstúpiť a práve tu sa stretá

Harmónia

  Je fascinujúce aké technológie dokáže ľudská bytosť vymyslieť a ako sa vie v týchto veciach zdokonaľovať. Ale na druhej strane je až nepochopiteľné, že napriek jej úžasným vedomostiam nedokáže prísť na to, ako zjednotiť svet v perfektnú harmóniu spolunažívania tu na zemi. Je to príliš jednoduché a nikto tomu nedáva váhu, lebo si myslí, že by nijako neoslnil. A pritom láska podávaná a prijímaná, je tá najúžasnejšia hmotná a nehmotná "vec", akú môže ľudská bytosť dať a prijať. Možno si poviete, že láska sa nedá nazvať hmotnou, ale môžme ju vidieť aj cítiť v našich rukách v podobe, objatia, pohľadenia, držania za ruky, Tu však vládnu iné priority, ktoré nám zasahujú do našich myšlienok, ako tie citovo vyvolané. Cit a ľudskosť sa vytráca každou generáciou a je to čím ďalej viac viditeľné, v poslednej dobe až alarmujúco. Tu by sa mal dvíhať varovný prst a hľadať riešenia, lebo aký je človek vo vnútri, také sú jeho skutky a spôsob života. Človek sa zdokonaľuje, ale citovo blbne.

Poslanie

  Prestali ste veriť sami sebe, robiť to čo sami chcete až tak, že počúvate tých čo nechápete. Odovzdali ste im svoje životy, s vierou, že ukážu Vám svet plný slobody a vlastné Ja ste odhodili za ploty. Nešlapete vlastnú cestu ani kroky k svojmu miestu, ale lajnu hnusnej stoky kde udáva systém kroky. Veríte tím, ktorí lásku ničia, ktorí na ľud zbrane týčia, ktorí bez hanby a svedomia posielajú vaše deti do boja. Nedajú Vám milé slová, ani lásku, ktorá šťastím volá, iba príkazy a zákazy čo Vám myseľ nakazí. Prečo ste tu, prečo ste sa narodili, prečo i Vy potomkov ste porodili? Pre hovädá z vyšších radov, pre mocných čo na vládcov sa hrajú, pre tých čo na rukách krv miliónov ľudí majú? Zastavte sa, zamyslite, je to vážne to čo chcete? Načo svetu armády veď má to byť zem slobody, taká kde sa bytosť živá, nebála leč šťastne žila. Je snáď u Vás na mieste radovať sa z víťazstva, v ktorom padli ľudské telá čo ich matka šťastne porodila, iba preto, že tí čo im tak veríte a delia rôzne národy,

Tretia ríša:

  Covid pas, ako doklad novodobého fašizmu, ktorý nikdy neskončil. Malo tomu tak byť po páde tretej ríše a porážky Nemecka, ale v skutku sa tak nikdy nestalo. Mocnosti tohto skorumpovaného sveta ukončením války, len utíšili ľud a dali mu možnosť znova sa postaviť na nohy, aby vybudoval čo rozbombardovali. Myšlienka tretej ríše však zostala a čakala na jej sofistikovanejšiu verziu, ktorá v tichosti prenikala medzi ľudí. Vyvolení musia rozdeliť ľudstvo na tých, ktorí im slúžia a tých, ktorí sa im priečia. Ale ako, keď ich nevedia rázom indentifikovať? Každý dostal možnosť výberu, na ktorú stranu sa pridá tým, že buď je za vakcínu, lebo nie. Má to byť "archa" diabla na zemi. Služobníci budú mať väčšie práva a zbytok zostane vyčlenení zo "spoločnosti". Márna je snaha jedincov, ktorý vidia veci inak a ich názory sú považované ako konšpiračné teórie, lebo v hlavách národov je od malička vštepený chod systému a ten im bráni k pochopeniu skutočnej pravdy. Systém si Vás kúpi