Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu apríl, 2021

Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Žena:

Obraz
Vlásky dlhé a či krátke rovnať sa chce svojej matke. A tá matka zasa svojej, ako sestra i tej mojej. Čo majú však spoločné?  Sú to ženy statočné Majú nehu, majú krásu, každá hľadá v láske spásu. A tak s ňou aj konajú, keď sa o nás starajú. Muž to berie, ako všednosť jednu veľkú samozrejmosť. Vnímal som to v tomto smere a tak som žil v nepomere. Matka ,sestra, priateľka a či dávna milenka. Každá ste mi dala znať, kam mám city zamerať. Vaša jemná ženská neha zimnicou mi telom behá. Čo je vo Vás magické, že to nie je optické? Viem to teraz istotne, Ja priznávam to ochotne. Ženský cit má mágiu v tomto ľudskom štádiu. Tiež ste duše rovné mužom máte právo pečatiť to rúžom. Veď ste o to bojovali a právom aj dokázali. Rovnoprávnosť prevláda a nie mužská nadvláda. Za kým muži zamieria a radi sa zdôveria? Predsa idú za ženou a to s veľkou dôverou. Keď sa mužom nedarí, kto ho s láskou podporí? Zasa žena blízka jemu a tak nehrá nikdy nemú. Nemú hrá len zo zlosti, z našich mužských sprostostì. Dlho

Túžba:

Obraz
Rýchlo prešli dni a týždne, ba aj mesiac s rokom riadne svižne. Udialo sa toho veľa nie však presne ako moja túžba chcela. Spokojný som a či nie? Myseľ plátno s otázkami rozvinie Je ich mnoho, strašne veľa, odpoveď by každá chcela. Všetky idú jedným smerom písanè sú mysľou a nie perom. Pochod v hlave, ako ťahy pri písaní, v hĺbku duše sa mi plátno mení. Až tam viedli moje kroky, aby našli cestu z Ego stoky! Dnes Vám poviem úprimne, že túžby moje boli naivné. Že môj scenár životný bol fantáziou písaný. Neprijal som "realitu" a v nej v skutku pravdu skrytú. Že "realite" v tomto svete faloš, pýcha, lož a ego oblek pletie. Dokázal som však sám sebe, že som hrdým mužom aj keď mnohí píšu, že mi šibe! Rešpekt ľudia chýba Vám preto brány pred vami zatváram. Vystúpil som nahý z davu ukázať Vám ľudskosť pravú. Vy však tváre meníte v maske doby blúdite a podľa toho pravdu sùdite. Ja však ďalej idem svojou cestou prorok doby je mi zvesťou. Úprimne a otvorene idem sadiť pravde k
Obraz
 

Kroky:

Všetko to spustil príspevok Križovatka osudu, ale dnes viem, že žiaden osud nie je. Nič nie je predom dané, naša cesta nie je naplánovaná kedy sa čo udeje a naša cesta nemá určený čas jej konca. Nikdy nič nekončí, nikdy nezačíname odznova, vždy len prosto pokračujeme. Nikde nie je určené, že On a Ona majú byť spolu a tak sa skrížia ich cesty. Jedno je však isté, že svoju cestu si tvorí každý sám počas života tu na zemi. Všetci robíme kroky, ktoré sú podobné ďalším ľuďom na tejto planéte a každým jedným podobným krokom sa spájajú naše cesty. Niekedy sa spoja a strávime istý čas spolu, niekedy dokonca až doživotne. Buď ako kamaráti, rodina, milenci, atď. Často sa ale stáva, že bližšie poznanie nás nakoniec rozdelí a jeden z dvojice to nevie prijať z dôvodu možného nepochopenia, ktoré nevie prijať jeho ego, alebo z neúprimného prístupu partnera, čož je dosť bolestivé. Stretol som sa s obojìm v jednom a dnes Vám môžem povedať, že som aj napriek tomu šťastný. Bolo mi totižto umožnené vidie

KRIŽOVATKA OSUDU:

Obraz
Posledné mesiace sú všetky moje myšlienky prepletené tebou. Posledné dva mesiace tak intenzívne, že si všade.. Si tu v mojej izbe, si tam v práci, si tam v obchode, si tam v aute, si tam v telke, si tam v piesňach, si tam keď sa túlam, si tu v posteli vedľa mňa.. Hlávku máš položenú na mojej hrudi a sem tam ju zvrtneš na mňa a usmeješ sa.. Mám pred sebou ten tvoj krásny pohľad a primitívny úsmev.. .Pripomína mi ho moment z našej prvej spoločnej večere. Sedela si oproti mne a hľadela na mňa. Vtedy som tak veľmi cítil tvoju lásku, ktorá spustila reakciu pocitu šťastia. Každá jedna chvíľa strávená s tebou, každý jeden moment, každé jedno slovo, či už vyšlo z úst, alebo prišlo sieťou, prebúdzalo vo mne to, čo ležalo pod kameňom v mojom srdci. Všetky tvoje skutky, či už boli krásne, alebo mi boli proti srsti, spoločne dvíhali tento obrovský balvan a z pod neho vyšli dve slová, Milujem Ťa. Milujem na tebe všetko, aj to dobré aj to menej dobré.. Teraz tu však ležím a ty si tu v skutočnosti ne

Láska:

Obraz
O lásku sa nebojuje, lebo nemôžem vnucovať niekomu moje srdce, môj pohľad, moje myšlienky, moje názory, moju vieru, moju chôdzu, moje gestá, moju mimiku, moje činy, skutky, atď. Nemožem šesť krát vystreliť a čakať na jediný záblesk aj keď, ak mám pravdu povedať tak práve ten jediný záblesk neskutočne rozžiari moje slnko. Nie, nie sú to výstrely do prázdna a ani nie sú zbytočné, ale ak cieľ nie je čistý, jasný a je príliš vzdialený, zväčša minieme stred. ♥️ Pravda, mysliteľné by bolo priblížiť sa. Toto nie je môj boj sú to moje skutky a činy, alebo si myslite, že sù to len slová, alebo písmo.? Nie, toto je čin je to skutok, ktorý mi je dovolený, lebo bližšie ísť z dôvodu súkromia a rešpektovania danej osoby nemôžem. Je to volanie do vesmíru nie je to vnucovanie, je to púšťanie niečoho čoho sa väčšina stráni. Sú to výkriky môjho vnútra a ja to nechcem v sebe dusiť, nemôžem v sebe zabíjať lásku. Z lásky sa treba tešiť byť šťastný a to ja som. Tak ako keď podlejeme kvet mňa podleje spomien