Mier

 Sudca:

Som len človek, robím chyby tak ma za ne na kríž pribi.

Ak mám takto za ne pykať kľudne budem na ňom vzdychať.

Ale s vierou úprimnosti tìšim bolesť bezchybnosti.

Si mi sudcom? akým právom prirovnávaš ma k luhárom?!

Prečo mám byť súdený niekým kým som nebol videný?

Neprešiel si so mnou cestu ani jedným krokom k miestu.

Nevidel si moje oči a tak nevieš, či ich pohľad bočì.

Ani hlasom nepoctil som tvoje uši a tak nevieš, akým tempom moje srdce bušì.

Nepoznáš ma osobne ani činy súkromné.

Takto láska javí sa? Nie, to len pravá tvár spod masky zjaví sa.

Keď o sebe pravdu napíšem kožu na trh tak vyšlem.

Ty mi za to výsmech venuješ tak mi povedz, kam tým smeruješ?

Smiešna ti je moja cesta? Tak poď, pozri na ňu z môjho miesta.

Nedám ti však moje boty ty cítil by si tŕňu ostré hroty.

Nechcem vodiť trápenie tvojej duši bolestivé mámenie.

Ja mám úctu, čož ty nie, vie to tvoje svedomie?

To ťa kúše v tvojom Ja? Nevinný sa neboja.

Ten kto vinu prehadzuje tak sám seba odsudzuje.

Som tvoj odraz v tvojich očiach, Ja píšem tu o stáročiach.

Dávno je už totiž známe, že všetko zlé čo v sebe máme, v druhom tele vyhľadáme.

Preto píšeš aký som? Blázniš sa snáď?! Veď v tele tvojom nežil som!

Ani by ma neprijalo bo by úprimnosťou pohŕdalo.

Odkiaľ to viem? Ty sám mi to hovoríš keď ma výsmechom, feťákom a bláznom pokorìš.

Skús ma inak presvedčiť a nie sa na mňa vymočiť.

Fekálie, že sú moje príspevky? Možno, ale sú to moje životné historky.

Nebojím sa priznať, že bol som v sračkách keď ty mal si ruky v drahých hračkách.

Cestu možno dláždenú a za ruky vedenú.

Nesmejem sa, nesúdim ťa, možno aspoň k zamysleniu prinútim ťa.

Nechávam to na porotu, ktorá čítať toto má ochotu.

Väčšina to s pochopením príjme a zo srdca vďaku vyjme.

Či si žena a či muž objatím sa maže rúž.

Prežiť spolu okamžiky tie odhalia naše zvyky.

Tu je moja obhajoba: Súdiť druhých navždy bude ľudská zloba.🌠🏌️

Serchan