Je niečo nad ránom, snažím sa stále zaspať, ale nejde to.Mám pocit, že na mne leží ťarcha celého ľudstva. Mátam rukou vedľa seba, že niekoho spiaceho vedľa mňa v spánku objímem, šepnem Milujem Ťa a s pocitom bezpečia zaspím.
Mátam, ale zbytočne, nič len prázdno.
A tak siahnem po mobile, že niekomu napíšem Milujem Ťa, s tým, že si to ráno prečíta s úsmevom na tvári, ja s pocitom bezpečia zaspím a po zobudení si prečítam jednoduché, aj ja teba. Listujem zoznamom, ale zbytočne, nemám komu.
Nie, nie je to o trápení sa kôli osobe po ktorej v mojom srdci zostala spúšť.
Je to o tom, že tieto slová potrebujem niekomu hovoriť. Niekomu, kto by ma chcel takého aký v skutku som. Či už som starší, či už toleroval moje nálady, či už poznal moje rany a vedel ma pochopiť.
Lebo aj keď v daný moment ak mu to v spánku šepnem, alebo pošlem sms do spiaceho mobilu, síce nevníma, ale naplní to mňa a tým pádom aj jeho.
Jednoduché prepojenie ozajstnej lásky s obyčajným jednoduchým skutkom.
Prečo nie je láska na mieste tam kde má skutočné miesto? Prečo sa z ľudí vytráca dobro a nahrádza ho zlo?
Prečo ma tieto otázky trápia? Prečo mi nedajú spať?
Prečo, veď chcem milovať a byť milovaný?
Prečo ma bolia osudy iných? Prečo mám len odpúšťať a stále byť opustený?
Kde si spravodlivosť? Kde si Láska? Nič, zasa ticho. Žiadne tu som Láska.
Nie neplačem len mi to proste chýba.
Chýba mi cit v ľuďoch, chýba mi prepojenie ľudstva, chýba mi láska partnerská.
Toto všetko ma napĺňa a preto sa cìtim tak prázdno. Pìšem v mene ľudí, ktorí ma chápu, nevyhlasujú za blázna, ale toto bláznovstvo so mnou zdieľajú.
Píšem to preto, aby som oslovil ľudí a odovzdal posolstvo, s ktorým prišla každá bytosť na túto zem, ale životný štýl ho v ňom uspal.
Je ťažké písať o pocitoch, ale jednoduché ich prejaviť. Netreba hľadať priveľa slov, netreba hľadať nič len dať pocítiť.
Mám ti napísať Milujem Ťa a ešte to dáko zveličovať? Len vtedy to dá hodnotu keď ju zmením na Milujem Ťa strašne moc?
To strašne moc zasahuje vašu myseľ o niečo viac a dáva tomu väčšiu dôstojnosť?
Alebo si mám ľahnúť ku tebe, od chrbta ťa objať tak, aby si môj dych cítila na svojom krku a to všetko bez jediného slova?
Vidíte píšem tu o láske, lebo nemám problém o nej nájsť slová, ale mám problém, že ju nemám komu dať. A tak to je aj v dnešnom životnom štýle veľa kecov o pravde, ale dať nám ju nemá kto.
A práve pravda je mojím životným štýlom.
Som iný ,že? Lìšim sa od väčšiny a práve to Vás škrie?
Ak ma chce niekto zničiť za pravdu tak nech to urobí v tichosti a vynechá ľudí, ktorí mi veria.
Ak mám niesť zodpovednosť za pravdu
chcem túto ťarchu radšej niesť sám.
Ale už nikdy nebudem ticho.
Komentáre