Žezlo a jablko

  Degradovali ste slobodu, zneužili pravdu, ponížili lásku, zabili vieru, ukradli šťastie národu slovenskému. Kto Vám dal právo na tieto neľudské činy?! Aké právo Vás chráni pred zodpovednosťou za tieto činy?! Prečo sa pcháte do každej riti, ktorá Vás osloví, aby ste plnili rozkazy mocných hrajúcich sa na vlastníkov planéty Zem?! Rozhodovať za všetok národ bez ohľadu na to, aký má názor?! Hráte sa na rodičov celej republiky?! Máte potrebu nadriadenosti?! Vidím len jeden dôvod, že Vás nikto nikdy nepočúval, lebo ste vo svojom živote neboli schopní vybudovať si rešpekt a tiež rešpektovať názory druhých. Vašu zakomplexovanosť si teraz búrite na nevinných bytostiach. Ste zbabelci, ktorí sa boja postaviť mocným a chrániť svoj národ pred vonkajšími vplyvmi. Prečo nemôžme byť proste iní ako zbytok sveta? Vaša inteligencia sa rovná Vašej odvahe, postaviť sa zoči voči pred národ a odhaliť skutočnú pravdu o vládnucich politických systémoch. Ste špina na zemi, ktorá ju zasvinila tak, že pre ňu ni

Ticho

 Je niečo nad ránom, snažím sa stále zaspať, ale nejde to.

Mám pocit, že na mne leží ťarcha celého ľudstva. Mátam rukou vedľa seba, že niekoho spiaceho vedľa mňa v spánku objímem, šepnem Milujem Ťa a s pocitom bezpečia zaspím.
Mátam, ale zbytočne, nič len prázdno.
A tak siahnem po mobile, že niekomu napíšem Milujem Ťa, s tým, že si to ráno prečíta s úsmevom na tvári, ja s pocitom bezpečia zaspím a po zobudení si prečítam jednoduché, aj ja teba. Listujem zoznamom, ale zbytočne, nemám komu.
Nie, nie je to o trápení sa kôli osobe po ktorej v mojom srdci zostala spúšť.
Je to o tom, že tieto slová potrebujem niekomu hovoriť. Niekomu, kto by ma chcel takého aký v skutku som. Či už som starší, či už toleroval moje nálady, či už poznal moje rany a vedel ma pochopiť.
Lebo aj keď v daný moment ak mu to v spánku šepnem, alebo pošlem sms do spiaceho mobilu, síce nevníma, ale naplní to mňa a tým pádom aj jeho.
Jednoduché prepojenie ozajstnej lásky s obyčajným jednoduchým skutkom.
Prečo nie je láska na mieste tam kde má skutočné miesto? Prečo sa z ľudí vytráca dobro a nahrádza ho zlo?
Prečo ma tieto otázky trápia? Prečo mi nedajú spať?
Prečo, veď chcem milovať a byť milovaný?
Prečo ma bolia osudy iných? Prečo mám len odpúšťať a stále byť opustený?
Kde si spravodlivosť? Kde si Láska? Nič, zasa ticho. Žiadne tu som Láska.
Nie neplačem len mi to proste chýba.
Chýba mi cit v ľuďoch, chýba mi prepojenie ľudstva, chýba mi láska partnerská.
Toto všetko ma napĺňa a preto sa cìtim tak prázdno. Pìšem v mene ľudí, ktorí ma chápu, nevyhlasujú za blázna, ale toto bláznovstvo so mnou zdieľajú.
Píšem to preto, aby som oslovil ľudí a odovzdal posolstvo, s ktorým prišla každá bytosť na túto zem, ale životný štýl ho v ňom uspal.
Je ťažké písať o pocitoch, ale jednoduché ich prejaviť. Netreba hľadať priveľa slov, netreba hľadať nič len dať pocítiť.
Mám ti napísať Milujem Ťa a ešte to dáko zveličovať? Len vtedy to dá hodnotu keď ju zmením na Milujem Ťa strašne moc?
To strašne moc zasahuje vašu myseľ o niečo viac a dáva tomu väčšiu dôstojnosť?
Alebo si mám ľahnúť ku tebe, od chrbta ťa objať tak, aby si môj dych cítila na svojom krku a to všetko bez jediného slova?
Vidíte píšem tu o láske, lebo nemám problém o nej nájsť slová, ale mám problém, že ju nemám komu dať. A tak to je aj v dnešnom životnom štýle veľa kecov o pravde, ale dať nám ju nemá kto.
A práve pravda je mojím životným štýlom.
Som iný ,že? Lìšim sa od väčšiny a práve to Vás škrie?
Ak ma chce niekto zničiť za pravdu tak nech to urobí v tichosti a vynechá ľudí, ktorí mi veria.
Ak mám niesť zodpovednosť za pravdu
chcem túto ťarchu radšej niesť sám.
Ale už nikdy nebudem ticho.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zodpovednosť:

Pohľad(vyššia moc):

Ovečky