Milujem

 Do žíl sa mi láska vlieva tečie telom a bez cieľa.

Farba jej je červená krv tak nie je zelená.
Zelený je štvorlístok, ktorý v šťastie mení tak jej tok.
Jej prameň je pod kosťou obalený hrdosťou.
Niekedy aj stagnuje mierne vľavo nám bije.
Meno jeho srdce je, ktoré lásku vždy hreje.
Každý po nej túžime s ňou sa veľmi zblížime.
Veľa pre nás znamená láska v žilách odená.
Sám sa týmto citom riadim, veľmi ľúbim, občas žiarlim.
Egom sa ja posťažujem láskou ho však prevalcujem.
Nemôžem sa veľmi škrieť nechávať ju vo mne mrieť.
Budem milý, pochopím ťa, šťastím svojim naplním ťa.
Viem že mi ju opätuješ, Ja ti verím, veď Ty vieš.
Dôvera je viera skrytá v láske veľmi dôležitá.
A tak s kľudom teraz ležím mysľou k tebe v diaľu bežím.
V polke cesty zastavím s tou tvojou sa prepojìm.
Obaja tak zistíme, že na seba myslíme.
Srdce stláča divný tlak našej lásky je to znak.
Chýbaš mi jak nikto iný je to láska bez príčiny.
Citom ona miluje v jeden celok spojuje.
Bol som Ja a bola Ty, zrazu sme však krásne My.
Stojíme tu spoločne, nebojme sa, vykročme.
Strach je predsa iba v mysli dám ti poznať môj krok istý.
Istotou ťa naplním a pred všetkým ochránim.
V bezpečí tak pri mne budeš v hlávke svojej strach zabiješ.
Láska moja Ty si vášeň pre teba je táto báseň.
Musel som ju napísať moje city tak vyznať.
Viem, že ťa to poteší deň budeš mať svetlejší.
Veď som predsa svetlo tvoje a ty zasa slnko moje.
Vstaň tak ráno s úsmevom a daj ahoj nočným snom.
Už si znova v realite pod hruďou máš meno vryté.
Navždy tam už zostane, Ja ľúbim Ťa oddane.
Nech je večne veselá naša láska šialená.
Nenechám Ťa v nešťastí veď život je o šťastí.
Do vesmíru odpaľujem a tak kričím, že Milujem.