Túžba:

Rýchlo prešli dni a týždne, ba aj mesiac s rokom riadne svižne.
Udialo sa toho veľa nie však presne ako moja túžba chcela.
Spokojný som a či nie? Myseľ plátno s otázkami rozvinie
Je ich mnoho, strašne veľa, odpoveď by každá chcela.
Všetky idú jedným smerom písanè sú mysľou a nie perom.
Pochod v hlave, ako ťahy pri písaní, v hĺbku duše sa mi plátno mení.
Až tam viedli moje kroky, aby našli cestu z Ego stoky!
Dnes Vám poviem úprimne, že túžby moje boli naivné.
Že môj scenár životný bol fantáziou písaný.
Neprijal som "realitu" a v nej v skutku pravdu skrytú.
Že "realite" v tomto svete faloš, pýcha, lož a ego oblek pletie.
Dokázal som však sám sebe, že som hrdým mužom aj keď mnohí píšu, že mi šibe!
Rešpekt ľudia chýba Vám preto brány pred vami zatváram.
Vystúpil som nahý z davu ukázať Vám ľudskosť pravú.
Vy však tváre meníte v maske doby blúdite a podľa toho pravdu sùdite.
Ja však ďalej idem svojou cestou prorok doby je mi zvesťou.
Úprimne a otvorene idem sadiť pravde kmene.
Odpoveď mám teda jasnú, že mám dušu čisto krásnu.
S ňou aj moje vedomie nekùše ma svedomie.
Tu sa vraciam na začiatok kde to znelo, ako že mám v hlave zmätok.
V skutku to tak ale není, lebo viera vo mňa pevne velí.
Verím mojej fantázii pre Vás mnohých ilúzii.
Moja túžba na začiatku našla síce ťažkú, ale jasnú skratku.
Odmenou mi šťastie je, ktoré mi "čas" venuje
Šťastie, ktoré pri mne stojí, šťastie, ktoré staré rany vo mne hojí 
Nie, netkvie v slovách útechy, ale v harmónii odvety.
Prijímam tento ľudský cit, už len preto, aby aj to moje šťastie mohlo šťastne žiť.
Snáď pochopíte tieto slová, Ja musím ísť, šťastie volá
Zasa k hviezdam odpaľujem a úprimne kúsok zo mňa Vám venujem

Serchan