Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Túžba:



Rýchlo prešli dni a týždne, ba aj mesiac s rokom riadne svižne.
Udialo sa toho veľa nie však presne ako moja túžba chcela.
Spokojný som a či nie? Myseľ plátno s otázkami rozvinie🤔
Je ich mnoho, strašne veľa, odpoveď by každá chcela.
Všetky idú jedným smerom písanè sú mysľou a nie perom.
Pochod v hlave, ako ťahy pri písaní, v hĺbku duše sa mi plátno mení.
Až tam viedli moje kroky, aby našli cestu z Ego stoky!
Dnes Vám poviem úprimne, že túžby moje boli naivné.
Že môj scenár životný bol fantáziou písaný.
Neprijal som "realitu" a v nej v skutku pravdu skrytú.
Že "realite" v tomto svete faloš, pýcha, lož a ego oblek pletie.
Dokázal som však sám sebe, že som hrdým mužom aj keď mnohí píšu, že mi šibe!
Rešpekt ľudia chýba Vám preto brány pred vami zatváram.
Vystúpil som nahý z davu ukázať Vám ľudskosť pravú.
Vy však tváre meníte v maske doby blúdite a podľa toho pravdu sùdite.
Ja však ďalej idem svojou cestou prorok doby je mi zvesťou.
Úprimne a otvorene idem sadiť pravde kmene.
Odpoveď mám teda jasnú, že mám dušu čisto krásnu.
S ňou aj moje vedomie nekùše ma svedomie.
Tu sa vraciam na začiatok kde to znelo, ako že mám v hlave zmätok.
V skutku to tak ale není, lebo viera vo mňa pevne velí.
Verím mojej fantázii pre Vás mnohých ilúzii.
Moja túžba na začiatku našla síce ťažkú, ale jasnú skratku.
Odmenou mi šťastie je, ktoré mi "čas" venuje🍀
Šťastie, ktoré pri mne stojí, šťastie, ktoré staré rany vo mne hojí ❣️
Nie, netkvie v slovách útechy, ale v harmónii odvety.
Prijímam tento ľudský cit, už len preto, aby aj to moje šťastie mohlo šťastne žiť.🍀❤️
Snáď pochopíte tieto slová, Ja musím ísť, šťastie volá☎️
Zasa k hviezdam odpaľujem a úprimne kúsok zo mňa Vám venujem🌠🏌️

Serchan

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Charakter

Mier

Vodca