O lásku sa nebojuje, lebo nemôžem vnucovať niekomu moje srdce, môj pohľad, moje myšlienky, moje názory, moju vieru, moju chôdzu, moje gestá, moju mimiku, moje činy, skutky, atď. Nemožem šesť krát vystreliť a čakať na jediný záblesk aj keď, ak mám pravdu povedať tak práve ten jediný záblesk neskutočne rozžiari moje slnko. Nie, nie sú to výstrely do prázdna a ani nie sú zbytočné, ale ak cieľ nie je čistý, jasný a je príliš vzdialený, zväčša minieme stred.♥️Pravda, mysliteľné by bolo priblížiť sa.
Toto nie je môj boj sú to moje skutky a činy, alebo si myslite, že sù to len slová, alebo písmo.? Nie, toto je čin je to skutok, ktorý mi je dovolený, lebo bližšie ísť z dôvodu súkromia a rešpektovania danej osoby nemôžem. Je to volanie do vesmíru nie je to vnucovanie, je to púšťanie niečoho čoho sa väčšina stráni. Sú to výkriky môjho vnútra a ja to nechcem v sebe dusiť, nemôžem v sebe zabíjať lásku.
Z lásky sa treba tešiť byť šťastný a to ja som. Tak ako keď podlejeme kvet mňa podleje spomienka na spoločnú chvíľu, tak ako keď slnka lúč udrie na puk kvetu, mňa osvieti pohľad na fotku tejto ženy, tak ako keď kvet rozkvitne vo mne láska horí. Mám plakať a kričať od bolesti? Mám takto do vesmíru zlo vypúšťať? Nie to ja len šťastím pištìm.
Nie sú to ani ťahy moje, lebo aj v tom len zlo je. Nekonám nič proti vôli boha ja len robím čo nás učí náš pán z hora.
Nemôžem ísť proti jeho vôli a ja to vlastne ani nechcem. Nikdy nerobím čo nechcem, ale robím si čo chcem. Čo chcem? Chcem byť šťastný, mať v srdci hviezdu moju, plný lásky a chcem ju siať. Tak ako je vesmír zasiaty hviezdami. Moje slová nie sú slová chlapa? Prídu Vám ženské? Aké slová robia chlapa chlapom? Som drsný!? Som veľký!? Som vplyvný!? Som boss!? Tudle, orechové nudle!🙃
Tiež mám svoju tvrdosť, ale viem dať von aj svoje city. Veľa mužov si myslí, že sa to od chlapa nepatrí, ale je to opačne. Ženy po tom túžia, páči sa im keď z pod tej tvrdej kôry vydáme von niečo láskyplné.
Však Vás to roztápa žienky?🙃
A preto som aký som iný nebudem a ani nechcem byť. Nemožem ísť proti sebe svojmu srdcu a svojim myšlienkam.
Nemôžem vymeniť lásku ako tureckú kávu za presso s tým, že tú tureckú si môžem kedykoľvek zasa dať, ak na ňu dostanem chuť. A tak nemôžem ani kamarátom byť, lebo nedokázal by som city v mojom srdci kryť.
Už odkedy som začal vnímať svoju myseľ a pri dlhých nezmyselných sedeniach s ceruzkou, alebo perom v ruke som kreslil vtedy nezmyselné čiary , trojuholníky, štvorce, spájal ich dohromady, alebo vkladal jeden do druhého a nechápavo som na to zazeral sa držím toho, že najskôr nechám prejaviť city a potom ide na rad myseľ. Takto by malo fungovať všetko, lebo ten prvý pocit je správny, vytvorì ho naše srdce a vženie do celého tela. Poznáte tie pocity keď sa Vám chveje telo, alebo nám veľmi známe motýle v brušku? Tu je podstata toho čo naozaj chceme, čo chce naše srdce a naše telo. Alebo chceme najskôr človeka objať, pobozkať a potom čakať motýle? Nie, bohužiaľ nepriletia🦋Ale kľudne môžme v takom vzťahu nášho myslenia pokračovať, ale bez daných pocitov.
Ak najskôr premýšľame a potom začíname cítiť tak konáme zlo, asi pre mnoho z Vás nezmyselné, ale je to tak. Načùvame niečo čo nám niekto, alebo niečo vnucuje. Sem, ale do tohto príspevku nebudem zaťahovať vyššie dimenzie, lebo mnohí by ste len na to neveriacky hľadeli.
Všetci pozeráme na čas ako niečo čo nám určuje, kedy niečo začať, alebo skončiť, atď. Och, ťažká dilema.
Udáva nám čas kedy začať treba milovať?
Udáva nam čas ako dlho máme milovať?
Udáva nám čas kedy máme prestať milovať?
Udáva nám čas kedy máme povedať svoje prvé milujem Ťa?
Udáva nám čas kedy máme zomrieť?
Mám dávať času možnosť, aby rozhodoval za mňa?
Nie, na všetko potrebujeme len priestor a možnosti.
Ak príde ako sa vraví náš čas, naša posledná hodina, minúta, sekunda nášho bytia na zemi tak v ten moment dávame priestor novému začiatku, ale láska v srdciach našich blízkych zostane naďalej s nimi tu na zemi a tiež bez časového obmedzenia.
Na všetko potrebujeme priestor tak isto aj priestor na lásku ako takú.
Potrebujeme ju nechať rozkvitnúť a nie ju nechať uvädnùt už pri jej zárodku. Potrebujeme priestor sa z nej tešiť nech sme kdekoľvek a akokoľvek dlho.
Potrebujem na ňu priestor v srdci a nie priestor v čase. Potrebujem možnosť ju držať za ruku, potrebujem možnosť sa jej dotýkať, potrebujem možnosť s ňou kráčať, potrebujem možnosť s ňou BYŤ ❣️
Potrebujem ju cítiť po celom svojom chvejúcom sa tele.
Potrebujem s ňou zaspávať, spať, vstávať a je jedno, kedy a kde. Či doma v posteli, či niekde na výlete, alebo v aute, alebo v stajni na sene🙃
Láska nemá dôvod a čas ,láska má len nekonečno možnostì a nekonečno priestoru.
Láska nie je iná dimenzia ,láska sme my a naša myseľ, je vyššia moc.
Ak niekto čaká práve na tú vyššiu moc tak bude čakať na veky vekov.
Láska nie je Matrix, Matrix je to čo žijeme.
Ak budeme spoločne láskou premýšľať tak Matrix padne.
Trošku (sci)-fi posledné slová, ale niečo v nich je😊
Tento dnešný odpaľ trošku s úsmevom, takže:
Som oblečený v láske a nesnažte sa ma vyzliecť, lebo už aj bez toho som nahý na kožu 🙃☄️🏌️
Komentáre