Príspevky

Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Facebook:

Obraz
Ste jedna veľká zgerba, ktorá využíva ľudí pre finančný profit. Investoval som do reklám nemalé peniaze, na ktorých ste sa Vy nabalili a ja som z nich nemal žiadny profit. Išlo mi o to, aby sa moje príspevky dostali k ľuďom a mohli čítať slová skutočnej pravdy o tom, ako Váš systém využíva ľudské bytosti na tejto planéte. Na planéte, ktorú si Vy hyeny privlastnujete a určujete na nej pravidlá. Platil som za to, aby ma ľudia čítali a nie, aby platili ľudia mne, aby ma mohli čítať. Čiže presný opak toho čo Vy pokladáte za pravidlo číslo jedna vo vašej skurvenej spoločnosti. Viete, je zaujímavé, že ste ma nestopli už na začiatku fungovania tejto stránky, ktorá beží skoro dva roky a počas týchto dvoch rokov som vydával príspevky v pravidelných intervaloch, ktoré boli hneď aj propagované. Reklama na vybrané príspevky tak bežali neustále vždy celý mesiac. Nepropagoval som žiadnu firmu, ktorá by niečo predávala, ale platil som za svoje vlastné myšlienky, ktoré mali letieť čo najďalej. Nebudem

Dve tváre:

Obraz
  Hlava tvorì jeden vzhľad vidíme ho na pohľad. Má však stredom jednu čiaru vizuálne nemá tvaru. Vidieť ju len správaním nositeľa konaním. Pôvodcom je charakter dávno nie som amatér. Je to naša osobnosť stvorila ju minulosť. Delíme ju na dve časti, neveríte? Tak ste v pasti. Putujem si životom tvárou v tvár, tým maskotom. Jedna polka čierna je, ktorej ego kraľuje. Tá druhá je svetlejšia a oveľa jemnejšia. Ego je nám veľmi známe nie každý si ho priznáme. Priznať si ho v svojom mene je však krokom k veľkej zmene. Byť sám k sebe úprimným robí ma byť pokorným. Netúžim byť dokonalý, ale hlavne milovaný. Telo moje chýb má veľa nie každá zo žien by ho chcela. I moje vnútro ich má dosť som len ľudská osobnosť. Som aj veľký detailista, ale večný optimista. Každý kto mi protirečí ma tak trošku vlastne lieči. Ja dávam Vám myšlienky pod podstatou zámienky. Otváram sa celý svetu, nie som tu sám, i Vy ste tu. Prečo vlastne toto robím, myslíte si, že tým škodím? 🤔 A komu asi prosím Vás veď názor má

Veľkonočný pondelok:

Obraz
  Dobré ránko ľudia moji píšem v ľahu a nie v stoji. Nechce sa mi z postele mám pohnútky nesmelé. A či šibať a či nie systém káže, predsa nie. Vraj je dáka karanténa zavreli nás ako v klietke zviera. Slobodu už berú nám kašlem na nich, ja im dám. A tak na znak rebelov idem z klietky za devou. Jedna, druhá, možno tretia nech im očká šťastne svietia. Máme predsa rúška skvelé zas ma švaclo do postele. Tak mám ísť teda, lebo nie v hlave pochod zasa znie. V tom mi blikne nápad skvelý pletiem korbáč dvojmetrový. Na chrbát si postrek beriem snáď sa z toho neposeriem. Ten je plný dezingèlu, už ma v ústach ľudia melú. Čo že je to za šibača, čo okresom našim kráča? Vyzeráš jak votrelec, si snáď z Marsu, však povedz? Človek som ja ľudia moji, ale v novom štátnom kroji😷 Kašlem na to jak vyzerám ďalej cestu svoju merám. Na tričku mám nápis zostaň doma, je to real a či kóma? Štipnem seba na lìce rukou mojej pravice. Tak sa človek uvedomí, zistím že som pri vedomí. 🙄 Dobré je to odpoviem si, no tak

Ponížená duša

Obraz
Stojím tu a obnažený ľudskou láskou ponížený. Kam sa z Vás kam podela veď Vás z mala odela. Píšete a vravíte v jej mene, ale nechápete kde má kmene. Citátmi sa mlátite len hlavu tak hladíte. Poňatia však nemáte ak zíde z nej tak raníte. Vy sa jej tak zbavíte pri druhom ju haníte. Rozdávate rany ostré, bolia v duši ba i v kostre. Cítim ich aj v mojej mysli, ktorá dáva výzor kyslý. Poviete si veď to prejde, bláznite sa? veď to nejde!! City nie sú autá z ciest, že prevezú sa z hrudných miest. Klamete mi do očí celý svet to nivočí. My sme duše čo telá majú a preto sa bozkávajú. Ty hovoríš o pude? Bez lásky bozk nebude. Bozkaj z pudu potom z dúšku, porovnaj ho, ktorý šteklí v tvojom brušku? Chytáte sa za hlavy čo píšem to za bludy? Len to čo z Vás ku mne zablúdi. Čiže činy skutku Vaše, ktoré vracajú sa z klamnej paše. Odpusťte mi úprimnosť čo napadá Vašu zlosť. Chcete pravdu? mám jej dosť! Odhaľte sa luhári ste ako lož v bulvári. Mediálny hyenizmus ničí ľudský optimizmus. Napadnem Vás z kaž
Obraz
Nemám rád dokonalosť, ale som detailista. Mám rád poriadok, ale viem narobiť bordel. Milujem ticho, ale kričìm. Spievam falošne, ale moje slová sú úprimné. Neznášam zradu, ale viem dať druhú šancu. Verím v seba tak aj v teba. K spánku lìham sám, ale zaspávam s tebou. Moc sa mi nesníva, ale mám sny. Rána sú šerè, ale ty svietiš. Doba mi smrdí, ale viem v nej voňať. Dav je nekonečný, ale ja z neho vyčnievam. Masa ide na západ ja na východ. Kto lásku odhodí ja ju zodvihnem. Milujem, teda som ❣️   Serchan

Pohľad(vyššia moc):

Pozerám sa na svet z výšky úplne sám, pozorujem ľudí, ktorí tu žijú a sám seba sa pýtam, či medzi nich vkročiť a či nie🤔 Moje podvedomie je pokojné, ale hlavou mi kráčajú myšlienky, ktoré mi v tom rázne bránia🛑 Jednou z nich je otázka prečo ísť niekde, kde moje slová strácajú na váhe, moja osobnosť nie je rešpektovaná, myšlienky a skutky sú výplod fantázie a v konečnom dôsledku som postavený do role blázna. Niekde, kde sú nezmyselné veci, ako financie, životná úroveň, moc a neexistuje sloboda.🍀 Niekde, kde láska je o skutkoch, ktoré majú pohladiť na egu a nie duši, osobných potrebách, chtìči a je tak veľmi povrchná. Niekde, kde ak chcem existovať a nechcem zabiť svojho nositeľa tak musím za to platiť dákou vymyslenou, stupidnou menou, ktorá v celkovej podstate vládne svetu a jeho skrachovanèmu systému. Prečo, keď mám vstúpiť na túto planétu so zámerom konať dobro, ukázať lásku, a ako najväčšie posolstvo priniesť medzi ľudí pravdu, mám za toto všetko platiť? "Neplatìm" snáď

Kráľ vs Šašo:

Obraz
Každý chce byť kráľom, ale nikto šašom: Nemám, nemôžem,nejde, najviac kričia tí, ktorí majú najviac. Prečo?Lebo zväčša práve tento snobský prístup ich priviedol k tomu, čoho druhí majú málo. Je pravda,že veľkú podstatu na tom má ich odhodlanosť ísť si za tým čo ich napĺňa. Vo väčšine prípadoch je to hon za majetkom, vyššia finančná a životná úroveň,moc a podobné disciplíny v "športe" zvanom život. Ale neoddeliteľnou súčasťou toho všetkého je aj sebeckosť,snobstvo, lož,podvod a kadejaká háveď, ktorá borí most na druhú stranu,už len malého ostrova s názvom "skromná úcta". Teraz prichádza otázka,že či ja mám úctu k ľuďom, ktorí to niekam dotiahli,alebo to píšem z nespokojnosti vo svojom živote,že som tým,kým som,čiže len obyčajný a jednoduchý človek na tejto planéte. V skutku veci je to tak,že máte môj rešpekt a určitý obdiv,lebo je mi jasné,že to bola isto cesta náročná a neľahká. Tým pádom ste za ňu patrične odmenení čo Vám právom patrí. Vy všetci máte mo