Príspevky

Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Nositeľ

Obraz
Je večer, polo ležím pod dekou pri otvorenom okne, aby som cítil čerstvosť jesenného vánku a mal pocit chladnej hlavy. Akokoľvek sa snažím odvracať myšlienky smerujúce k tebe tak zlyhám. Chcem to, či nie? Chcem, aby si sa vytratila z mojej hlavy aj keď na ňu moc nedávam? Nie, ozve sa z vnútra, nechceš. Kto si? No ja predsa, tíško šepne srdce. Za prvé to nedokážeš a za druhé nemôžeš. Prečo? Pýta sa hlava( mozog). Nemôžeš preto, lebo nedokážeš prestať milovať a nedokážeš preto, lebo ani nemôžeš prestať milovať, šepne zasa srdce. Náš nositeľ by potom žil bezducho. Ja viem v podstate máš pravdu, ale keď ju nemám pri sebe?? Akože nie veď ju nosíš vo mne.! Nemôžem sa jej dotknúť, pohladiť, pobozkať. Dotkol si sa jej niekedy, pohladil, pobozkal? Hej, kývne hlava. Zatvor oči, počuješ? Nie, je tu ticho! Veď práve, ticho. Teraz zatvor oči, ponor sa hlboko do mňa a čerpaj, ale zapoj aj seba, zapoj spomienky, vidíš tam niečo? Vidím. No tak, ty vidíš a ja cítim, teraz si to vychutnáme. Mala modrú z

Mama:

Obraz
  Tvorím túto báseň v práci za pochodu, keď ty ideš do obchodu. Myslíš na nás čo dnes k jedlu? Asi sviečka, isto s knedľu. Nemyslíš tým na seba, buď kľudná dávam pozor na seba. Moje činy dobra skutku vychádzajú z tvojho smútku. Dávno odišiel ti nahor muž života, tvoja láska k nemu je moja odveta. Veď ty si ma v brušku nosila a poprsím kojila. Kŕmila ma vo dne noc, aby som mal v sebe moc. Ja vyrástol som v muža Ty však navždy budeš moja ruža. Sila tvojej osobnosti poznačuje mojich hostí. Ponúkam im srdce svoje, ale z časti je i tvoje. Viedla si ma životom napriek mojím bojkotom. Čo ty si mi rečila moja myseľ priečila. Bol som rebel od mala napriek tomu lásku znať si mi ďalej dávala. Snažil som sa zaradiť davu ľudí podriadiť. Ale nikdy nebol bych to ja, prosím ver mi, mať moja! Verím, že ma pochopíš, Ja to vidím už ma ani neprosíš . Svet ovládla pýcha, zlosť, preto žiť ako iný kážu je moja minulosť. Nepôjdem ja životom, ako väzeň za plotom. Žiť budem si ako chcem systému sa rehocem. Je
Obraz
  Sudca: Som len človek, robím chyby tak ma za ne na kríž pribi. Ak mám takto za ne pykať kľudne budem na ňom vzdychať. Ale s vierou úprimnosti tìšim bolesť bezchybnosti. Si mi sudcom? akým právom prirovnávaš ma k luhárom?! Prečo mám byť súdený niekým kým som nebol videný? Neprešiel si so mnou cestu ani jedným krokom k miestu. Nevidel si moje oči a tak nevieš, či ich pohľad bočì. Ani hlasom nepoctil som tvoje uši a tak nevieš, akým tempom moje srdce bušì. Nepoznáš ma osobne ani činy súkromné. Takto láska javí sa? Nie, to len pravá tvár spod masky zjaví sa. Keď o sebe pravdu napíšem kožu na trh tak vyšlem. Ty mi za to výsmech venuješ tak mi povedz, kam tým smeruješ? Smiešna ti je moja cesta? Tak poď, pozri na ňu z môjho miesta. Nedám ti však moje boty ty cítil by si tŕňu ostré hroty. Nechcem vodiť trápenie tvojej duši bolestivé mámenie. Ja mám úctu, čož ty nie, vie to tvoje svedomie? To ťa kúše v tvojom Ja? Nevinný sa neboja. Ten kto vinu prehadzuje tak sám seba odsudzuje. Som tvoj odra
Obraz
  Spoločnosť: Povieme hocičo, pekné, zlé, logické, nelogické, uspokojivé, neuspokojivè. Povieme to čo v daný moment chceme povedať, a ako to v tú chvíľu cítime. Naše životy sa prepletajú ako pavučiny krížom krážom. Spoznávame mnoho ľudí a s tým aj mnoho názorov. Vo veľkej miere sa líšia, ale môžu si byť aj podobné. Vždy záleží na každom jedincovi v čo verí a čomu dáva podstatu. Pre väčšinu ľudstva sú to peniaze, bez ktorých bohužiaľ život na tejto skorumpovanej a skrachovalej planéte prežiť asi nejde. Aj keď by sa dalo, ale to by nik nezapadal do akejsi vymyslenej stupidnej spoločnosti. Lebo ak neodvádza obyvateľ dane tak nie je prospešný pre zasranú spoločnosť. Ja v nej v skutku ale nechcem byť, lebo v nej nevidím súdržnosť, pravdu, vieru, budúcnosť a nedáva mi podstatu. Narodil som sa preto, aby som žil, alebo aby som podporoval systém, platil za to, že tu som a vlastne platil za to, že žijem?! Jebe?!!! Systém, jebem ťa!!Radšej budem asociál, lež kŕmiť teba a tvojich poskokov(dav)!!!

Navždy mladý:

Obraz
Už pred vekmi vekov som našiel nesmrteľnosť a v nej mám ukrytú podstatu šťastia. Nie len šťastie v terajšom živote, ale byť šťastný naveky 🍀 Každý kto hľadá liek na mladosť chce byť v podstate mladý len vizuálne a fyzicky, ale z mentálneho hľadiska je to len ojeb seba samého 💊 Je to povrchné, krásu vníma len očami a v podstate mu ide len o to, aby zapôsobil na okolie, ale zasa iba výzorom. Ľudia chcú vyzerať stále mlado, ale prečo? Chcú byť neustále atraktívny, a aby druhí o nich hovorili, ako dobre na svoj vek vyzerajú. Je to smiešne a v skutku to uráža bytosť samú 💥 Všetko je to obal a presne taký je celý tento svet a život tu na zemi. Zabalený v krásnom falošnom obale plnom lžì a pretvárky. Vrásky sú krásne, znázorňujú našu životnú cestu, naše vnútro, naše prežitky. Kto ich berie ako vadu tak vedie umelý život, žije pod maskou a hrá hru, ku ktorej ho vedie od mala systém. Jedna veľká pretvárka, hra ktorú hrá drtivá väčšina ľudí na tejto planéte. Žijeme tak, aby sme si užili teraj