Príspevky

Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Navždy mladý:

Obraz
Už pred vekmi vekov som našiel nesmrteľnosť a v nej mám ukrytú podstatu šťastia. Nie len šťastie v terajšom živote, ale byť šťastný naveky 🍀 Každý kto hľadá liek na mladosť chce byť v podstate mladý len vizuálne a fyzicky, ale z mentálneho hľadiska je to len ojeb seba samého 💊 Je to povrchné, krásu vníma len očami a v podstate mu ide len o to, aby zapôsobil na okolie, ale zasa iba výzorom. Ľudia chcú vyzerať stále mlado, ale prečo? Chcú byť neustále atraktívny, a aby druhí o nich hovorili, ako dobre na svoj vek vyzerajú. Je to smiešne a v skutku to uráža bytosť samú 💥 Všetko je to obal a presne taký je celý tento svet a život tu na zemi. Zabalený v krásnom falošnom obale plnom lžì a pretvárky. Vrásky sú krásne, znázorňujú našu životnú cestu, naše vnútro, naše prežitky. Kto ich berie ako vadu tak vedie umelý život, žije pod maskou a hrá hru, ku ktorej ho vedie od mala systém. Jedna veľká pretvárka, hra ktorú hrá drtivá väčšina ľudí na tejto planéte. Žijeme tak, aby sme si užili teraj

Sláva:

Obraz
  Nikdy nechcem slávnym byť, ani dav si podmaniť. Hoc viem, že mohol by som a mám na to, no pre mňa skromnosť je nad zlato. V ponímaní mojom hviezdou duša je, ktorá z neba na zem sa smeje. V nich je vidieť skutok krásny, ktoré píšu verše mojich básni. Hviezdny vedci, astronauti, ba aj všetci kozmonauti, budú darmo študovať a do výšin vzletovať. Nepochopia, neodhalia a nikdy sa nedozvedia, čo vo hviezdach skryté je, lebo ich snaha zlým smerom putuje. Napriek tomu "sláva" zdobí týchto ľudí, ale v skutku veci, mňa to nudí. Prešlo rokov tisíce a čo zistili? 🤔 Že ľudia sú z opice 🙈 Za toto ich velebìme, nadštandardne odmeníme, titulom ich oceníme a odznak im prilepíme. Inými však od bežného človeka nikdy nebudú, sú presne taký istý a pre život dôležitý, ako človek v kase verejného záchodu 🚾 To len lichva systému delí ľudí na vrstvy, kde za tvrdú prácu fyzickú, sú mozole na prsty. A finančná odmena, ako chleba z kameňa. To bol rozum na môj veru,čo dal pôvod odmeňovanému nepomer

Žena:

Obraz
Vlásky dlhé a či krátke rovnať sa chce svojej matke. A tá matka zasa svojej, ako sestra i tej mojej. Čo majú však spoločné?  Sú to ženy statočné Majú nehu, majú krásu, každá hľadá v láske spásu. A tak s ňou aj konajú, keď sa o nás starajú. Muž to berie, ako všednosť jednu veľkú samozrejmosť. Vnímal som to v tomto smere a tak som žil v nepomere. Matka ,sestra, priateľka a či dávna milenka. Každá ste mi dala znať, kam mám city zamerať. Vaša jemná ženská neha zimnicou mi telom behá. Čo je vo Vás magické, že to nie je optické? Viem to teraz istotne, Ja priznávam to ochotne. Ženský cit má mágiu v tomto ľudskom štádiu. Tiež ste duše rovné mužom máte právo pečatiť to rúžom. Veď ste o to bojovali a právom aj dokázali. Rovnoprávnosť prevláda a nie mužská nadvláda. Za kým muži zamieria a radi sa zdôveria? Predsa idú za ženou a to s veľkou dôverou. Keď sa mužom nedarí, kto ho s láskou podporí? Zasa žena blízka jemu a tak nehrá nikdy nemú. Nemú hrá len zo zlosti, z našich mužských sprostostì. Dlho

Túžba:

Obraz
Rýchlo prešli dni a týždne, ba aj mesiac s rokom riadne svižne. Udialo sa toho veľa nie však presne ako moja túžba chcela. Spokojný som a či nie? Myseľ plátno s otázkami rozvinie Je ich mnoho, strašne veľa, odpoveď by každá chcela. Všetky idú jedným smerom písanè sú mysľou a nie perom. Pochod v hlave, ako ťahy pri písaní, v hĺbku duše sa mi plátno mení. Až tam viedli moje kroky, aby našli cestu z Ego stoky! Dnes Vám poviem úprimne, že túžby moje boli naivné. Že môj scenár životný bol fantáziou písaný. Neprijal som "realitu" a v nej v skutku pravdu skrytú. Že "realite" v tomto svete faloš, pýcha, lož a ego oblek pletie. Dokázal som však sám sebe, že som hrdým mužom aj keď mnohí píšu, že mi šibe! Rešpekt ľudia chýba Vám preto brány pred vami zatváram. Vystúpil som nahý z davu ukázať Vám ľudskosť pravú. Vy však tváre meníte v maske doby blúdite a podľa toho pravdu sùdite. Ja však ďalej idem svojou cestou prorok doby je mi zvesťou. Úprimne a otvorene idem sadiť pravde k
Obraz
 

Kroky:

Všetko to spustil príspevok Križovatka osudu, ale dnes viem, že žiaden osud nie je. Nič nie je predom dané, naša cesta nie je naplánovaná kedy sa čo udeje a naša cesta nemá určený čas jej konca. Nikdy nič nekončí, nikdy nezačíname odznova, vždy len prosto pokračujeme. Nikde nie je určené, že On a Ona majú byť spolu a tak sa skrížia ich cesty. Jedno je však isté, že svoju cestu si tvorí každý sám počas života tu na zemi. Všetci robíme kroky, ktoré sú podobné ďalším ľuďom na tejto planéte a každým jedným podobným krokom sa spájajú naše cesty. Niekedy sa spoja a strávime istý čas spolu, niekedy dokonca až doživotne. Buď ako kamaráti, rodina, milenci, atď. Často sa ale stáva, že bližšie poznanie nás nakoniec rozdelí a jeden z dvojice to nevie prijať z dôvodu možného nepochopenia, ktoré nevie prijať jeho ego, alebo z neúprimného prístupu partnera, čož je dosť bolestivé. Stretol som sa s obojìm v jednom a dnes Vám môžem povedať, že som aj napriek tomu šťastný. Bolo mi totižto umožnené vidie