Mier

  Kto po bojí volá, nemá ani páru čo znamená láska holá. Holá pravda, česť, cit, rešpekt to ju zdobí, je tak krásna avšak občas bolí, nie však ranou guľky spôsobenou, ale stratou našich blízkych, alebo aj nedôverou. Nechcem vašu ochranu, ktorá dvíha zbrane moci a čo v hlavách strach vyvolá, či už cez deň, či už v noci. Kde je láska prítomná tam netreba ochranu, tam sa ľudia srdcom vzoprú a spoločne povstanú. Ak mám padnúť v boji vymyslenom, nech sa páči, ale s hrdým mojim menom Nesiahnem však po zbrani čo mi možno život zachráni, lebo lásku zabil by som, ktorá útočila s veľkým desom. Des, ktorý Vy mocní vzbudzujete v ľuďoch, čo k nim láska nemá prístup pri vašich silných pudoch. Toto všetko národ bolí viete to, Vy vládne voly? Strkáte sa do rití kde volajú po bití, bez názoru občanov ženiete ich do války a kto sa Vám vzoprieť snaží tak je strojcom kritiky. Nie, to nie je kritika, ale slová pravdy pravej s úctou k láske danej. Láska je cit v ľuďoch, ktorý sa má velebiť a šíriť jej krásu

Harmónia

 Je fascinujúce aké technológie dokáže ľudská bytosť vymyslieť a ako sa vie v týchto veciach zdokonaľovať.

Ale na druhej strane je až nepochopiteľné, že napriek jej úžasným vedomostiam nedokáže prísť na to, ako zjednotiť svet v perfektnú harmóniu spolunažívania tu na zemi.
Je to príliš jednoduché a nikto tomu nedáva váhu, lebo si myslí, že by nijako neoslnil.
A pritom láska podávaná a prijímaná, je tá najúžasnejšia hmotná a nehmotná "vec", akú môže ľudská bytosť dať a prijať.
Možno si poviete, že láska sa nedá nazvať hmotnou, ale môžme ju vidieť aj cítiť v našich rukách v podobe, objatia, pohľadenia, držania za ruky,
Tu však vládnu iné priority, ktoré nám zasahujú do našich myšlienok, ako tie citovo vyvolané.
Cit a ľudskosť sa vytráca každou generáciou a je to čím ďalej viac viditeľné, v poslednej dobe až alarmujúco.
Tu by sa mal dvíhať varovný prst a hľadať riešenia, lebo aký je človek vo vnútri, také sú jeho skutky a spôsob života.
Človek sa zdokonaľuje, ale citovo blbne.
Sme nakazený, ale nakazený vedou a hmotnými vecami, ktoré nám dáva.
Najľahšie pochytíme to čo počujeme, dostávame a prijímame od druhých, či už ľudí s ktorými sa stretávame, ľudí čo nám vládnu, alebo médiami, ktoré ako hyeny čakajú na úbohú bezbrannú obeť a v neposlednom rade výučbou na školách.
Pre vyvolených, ktorí rozhodujú o predmetoch výučby, čo keby ste sa zamysleli a vsunuli medzi mnohé zbytočné predmety o dejinách našej krvácajúcej zeme povinný predmet o duševnom zdraví človeka?
A tým vôbec nemám na mysli náboženstvo!
Očkujte sa, voľte si vodcov, hádajte sa, predbiehajte sa jeden cez druhého, nenáviďte sa, zaviďte si.
Ja budem pokračovať inou cestou, tou ktorú šlapem už mnoho rokov a nikdy nemá konca z dôvodu, že nemá základ hmotne stojaci.
Kto sme a prečo sme tu?
Rebel bez príčiny

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zodpovednosť:

Rešpekt