Myšlienka:

 Myšlienka:

V nùtri hlavy stále behá je v nej bolesť a aj neha.
Býva šťastná a aj smutná, no však nikdy nie je hmotná.
Ale viem ju oživiť a tak v skutok premeniť.
V skutok dobrý a či zlý vždy podstata oplodnì.
Tá moja v dnu hrudi tkvie nie každý jej rozumie.
Je tu ešte duša tam je základ, v hrudi vzplanie do hlavy ju krvou vženie a myšlienka, dá jej nápad.
Postup má aj spätný chod , oči, uši sú jej vchod.
Na vnímaní záleží ním skutok tak obnažì.
Vnútri vznikne analýza, možno šťastie, možno kríza.
Napadne aj ego moje, ktoré nie je ako tvoje.
Možno prídu nezhody a tak zasa pochody.
Ako obísť nezhodu, keď egom niet prechodu?
Snáď už iba pochopením, že na tom nič nenamenìm.
Vyhnem sa tak kolízii a tiež možnej ilúzii.
Ktorá zväčša klamať vie paniku mi rozvinie.
Strach mi myseľ napadne telo šoku prepadne.
Panický stav úzkosti pocit smrti v blízkosti.
Potom je to na dýchaní a šťastnejšom ponímaní.
Len tak miniem sa stresu, ktorý tvorí pocit ďesu.
Je to liečba účinná vôbec nie je naivná.
Pokiaľ šťastne myslím krajší cieľ si kreslím.
Tým aj cesta krajšia môže byť hoc ťažie môže pôsobiť.
Vždy v nej ale pekné nájdem, aj keď na dno duše siahnem.
Znie to hodne bolestivo, keď je duši veľmi clivo.
Ona má tiež myslenie s mojou hlavou spojenie.
Veď je plodom môjho žitia a tak základ môjho bytia.
Nechcem zmeniť minulosť mám v nej moju osobnosť.
Čo prežívam v súčasnosti je posolstvo budúcnosti.
Osobne už teraz viem, že vesmíru rozumiem.
Je v ňom toľko možností koľko v hlave žiadostí.
Miliardy sa ich vznáša preto ich hneď neprináša.
Raz sa ale objavia a život mi zaplavia.
Aby mohli presne mieriť dôležité je im veriť.
Tento proces jednoduchý zdá sa ľudstvu veľmi hluchý.
Vedomky aj nevedomky tvorí zlo, lebo dávno z hlavy vykľzlo.
Ja snažím sa o zmenu vysielam tak ozvenu.
Nerobím to povrchne hlava zdá sa vybuchne.
Preberám zlo do špiku nemá dobrú logiku.
Niektorí ním víťazia život zvyšku pokazia.
Tí sú potom nazlostení myslieť špatne prinútení.
Tu prichádza prijímanie skutku veci vnímanie.
Napravì to odpustenie?Dám tak zlu zas povolenie
Či po pomste siahnuť mám?Zasa si zlo predkladám 
Smútok tvorí v dobro clivosť pomôže mi spravodlivosť.
Tu to v mysli uzatváram niečo nové tak otváram.
Idem inde zacieliť skúsim lásku precítiť.
K tej sa večne upieram a vždy s ňou aj umieram.
Nepozerám na to smutné myšlienky sú potom mùtne.
Veď každý raz zomrieme, ale zas sa stretneme.
Preto s týmto pekným citom behám hlavou v tele zbitom.
Svoje si už odžilo tak sa trošku zmenilo.
Vrásky má aj šediny roky sú im príčiny.
Mám však svoje myšlienky s nimi krásne spomienky.
Je ich hodne poviem Vám vždy sa s nimi rád zahrám.
V každej jednej tejto hre hľadám dobro aj v prehre.
Vezmem si tak poučenie a nájdem aj pochopenie.
Veď vždy som zažil niečo pekné pri čom moja myseľ zmäkne.
Že to chýba pravda je a smútok tak privaje.
Dám však priestor fantázii vyhnem sa tak kolízii.
Predstavám tak podlieham lásku v duši zohrievam.
V tomto stave aj vždy zaspím preto nonstop večne myslím.
S týmto mojím komiksom dávam základ mojím snom.
Večne mnou tak preniká iba šťastná myšlienka 

Serchan