Druhá šanca;Kritika ťa netrestá, len pomáha Ti meniť sa:
Je asi niečo poobede, som v práci a pozerám von oknom na prázdne parkovisko,
keď tu zrazu na jeho druhom konci vidím dve ženy.Jedna z nich tlačí pred sebou červený kočík mne tak povedomý a druhá kráča vedľa nej. Z diaľky vyzerajú, že sú to asi kamošky.Pridu bližšie a mne sa zastaví srdce, prestane mi prúdiť krv v žilách a zaleje ma studený pot.Pocit, ktorý isto veľa z Vás pozná.. Hlavou mi prebehne, prichádza karma kámo a hneď dve.Moja manželka s dcérkou a milenka.Bez dychu vyjdem von kde ma po druhý krát zabijú pohľady týchto dvoch žien. Ahojte, nič👀Veď to som aj čakal, že nebude ozvena vravím si. Z manželkyných úst sa predsa len niečo ozve, vyber si.Na piate vyber si keď som tam stál právom ako idiot odpoviem,"ona".
Zbabelec na milóntu, bez srdca, bez citu som jednou odpoveďou rozhodol o ďalšom osude vlastnej dcérky, ktorá nemala ani len tušenie ako tento okamžik zmení jej život, lebo jej otec bol sebecký hajzel. V ten moment som sa chcel prepadnúť pod zem, ale to by bol príliš slabý trest. Obe sa v tom momente otočili a odišli.Tak, a teraz si to kurva posral. Moja sebeckosť ani len netušila koľko osudov v ten moment zmenila a aký smer som udal sám sebe.
Prišiel rozvod a mne nezostala ani manželka a ani tá "ona". Dcèrku som si mohol brať každý druhý víkend aspoň to ma hrialo. Žial na môj trest a jej nevinnú dušičku nie dlho.Tri roky som si ju pravidelne brával k sebe a snažil si to s ňou užiť. Nepriek tomu všetkému čo sa udialo to boli pekné momenty strávené s ňou. Lenže....
Mne ešte nebolo málo.. Život som si užíval a to doslovne, až prehnane. Dlhè vysedávania po baroch, nonstopoch, dni a noci plné chľastu a nezodpovednosť sa muselo raz prejaviť. Na to všetko mi ochorel otec a po ťažkom boji chorobe podľahol. Vtedy som videl na vlastné oči čo je sila a viera. Nikdy to nevzdával a bojoval do posledného dňa.
Ale ani táto veľmi bolestivá udalosť mi neotvorila oči, šiel som si svoje, ba ešte viac. Nastala jazda, ktorú som nedokázal zastaviť a pri ktorej som prišiel aj o tie víkendy s dcérkou, smutne, že? Hej, ale aj taký sú bohužiaľ otcovia. Chľast a nezodpovednosť, bezduché vzťahy, keď si myslíte, že milujete a ono to tak vôbec nie je, alebo je a napriek tomu dáte prednosť niečomu čo iný ani nechápe, ako ste to mohol urobiť, nepoučiteľný. Jazda pokračovala ďalej a zasa hlbšie. Už som nevydržal bez chlastu ani existovať. Budil som sa na absťáky, kedy som musel doplniť hladinu, aby som mohol ako tak pokračovať v spánku. Do práce som odchádzal už s riadnym množstvom v krvi. Hazardoval som s vlastným životom ,lebo v tom čase som sa venoval práci na strechách. Triezvy som z desiatich rokov nebol ani len jeden deň. Vlastne raz dva týždne, keď som dostal zápal žalúdka, ale ani to mi nezabránilo pokračovať. Najhoršie na tom všetkom bolo, že som si vlastne uvedomoval čo činìm, ale nedokázal som to ovládať, nemal som sám seba pod kontrolou. Niečo sa ale vo mne začalo postupne meniť, začal som mať sny, predstavy o lepšom živote a sám sebe som si priznal, že som závislý.
Pohľad na trápiacich sa mojich blízkych ma ničil ešte viac, ako sama závislosť. Tak som na vlastnú žiadosť požiadal o liečbu v psychiatrickej liečebne na odd. drogovo závislých. Liečba trvala tri mesiace, dosť na to to dať, slabý trest za moje činy. Ale dalo mi to tak veľmi a tak veľmi som vďačný ľuďom, ktorí tam pracujú. Počas liečby som napísal aj úprimný list pre dcérku o tom kto som, aký život som žil a prečo to bolo tak ako to bolo. Vtom čase mala už 14 rokov, ale list som neodoslal. Nevedel som ako to vlastne v jej rodine funguje a tak som nechcel narušovať jej chod. Po návrate môj život nabral iný smer. Keď sa povie začať po takom niečom odznova tak to vážne odznova, ako od mala. Nevedel som sa zaradiť, nevedel som čo so sebou, ja som proste nevedel nič. Mal som pred očami len ten môj sen a ten ma viedol. Nezastavilo ma nič, ale myslim to tak v dobrom, nie tak že by som šiel mimo zákon. Šlo to sice pomaličky, ale šlo to. Veril som ,predstavoval si to dokonca až tak, že ma to dojimalo k slzám. Neskutočne silné pocity, ktoré cítim aj teraz tak, že milovaná osoba je blízko napriek tomu, že mám srdce zlomené. Prebijal som sa životom a hľadal v ňom to čo mi najviac vyhovuje, čo ma napĺňa, čo ma teší a robí šťastným. Veľa krát som zakopol, sklamal sa, bol ojebaný, ale vždy som si niečo z toho vzal aj keď to bolo zlé. Všetky tieto momenty rysovali moje nové Ja.
Prešlo sedem rokov od liečby a ja som začal pociťovať, že môj sen sa napĺňa. Verte či neverte to čo som videl vtedy, práve teraz prežívam. Nebudem tu rozpisovať podrobnosti, lebo to by bolo na knihu, ale dva momenty sem dám.
Bolo 31.12.2017, sedel som u sestry na schodoch, kecali a čakali na polnoc. V tom mi cinkla správa a stálo v nej, "Ahoj oci":). Najkrajší okamžik v mojom živote od jej narodenia, pocity boli neopísateľnè. Ešte teraz sa mi tlačia slzy pri tej spomienke. Dcèra mala už 20 rokov a ona sama nabrala odvahu ako prvá nadviazať kontakt. Po dlhých 15 rokoch som ju mal späť. Klamal by som, keby napíšem, že je to vzťah ako z filmu plný citov a dojatia. Stále sa hľadáme, nuž roky sú roky a ja som ju pripravil o otcovskù lásku, ktorú tak potrebovala. Bola jej ale daná niekým iným, za čo mu patrí moja veľká vďaka aj keď osobne som mu to ešte nepovedal. Stále ale verím, že si s ňou k sebe nájdeme cestu.
Druhý moment je, že som zažil pocit milovať a byť milovaný ženu a ženou, ktorá dokázala naplniť poslednú skladačku môjho sna. Netrvalo to dlho, ale bolo to nádherné. Žiaľ tento vzťah akosi zostal na bode mrazu aj keď v ňom boli všetky kladné body lásky.
Ten príbeh je ale opísaný v mojom prvom príspevku.
Týmto príspevkom chcem povzbudiť každého kto má sny a má pocit, že sa mu neplnia. Každèho kto si myslí, že je na dne, ale ono to tak vlastne není,l ebo jediné dno, ktoré nás čaká je dno našej "truhle".
Naber odvahu, postav sa sám sebe, kašli na názor druhých, daj si cieľ a choď za svojím srdcom. Zamiluj sa do seba, daj to von a všetko sa ti vráti.♥️
Moja veľká vďaka patrí mojej blízkej rodine, ktorá stála pri mne v tých najhorších chvíľach a stojí do dnes😘
Dakujem klinike drogových závislostí Ph....Pi...
Ďakujem aj Vám, ktorí ste mi neverili a odsudzovali ma, lebo tým ste ma len posúvali vyššie. Neprajem Vám zlé, ale prajem Vám veľa šťastia..
Odpúšťam sebe a odpúšťam Vám všetkým, tu máte moje♥️
Tak a teraz ma môžete súdiť.🌠🏌
Komentáre